9.Publikácia

Na margo skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku a vo svete.


Už po šiesty rok za sebou, vždy v marci, poriada Americká nadácia pre výskum a prevenciu rakoviny (CRPF ) konferenciu venovanú kolorektálnemu karcinómu. Nadácia má 20 ročnú históriu a za ten čas si vyslúžila možno najvýznamnejšie postavenie medzi podobnými nadáciami nielen v USA ale i v celom svete. Rok 2004 bol zvláštny tým, že pozvánku na túto konferenciu dostali aj krajiny mimo USA. Podmienkou bolo ich zapojenie sa do preventívnych programov zameraných voči tomuto ochoreniu. Na Slovensku sme spustili skríning kolorektálneho karcinómu v roku 2002 na celonárodnej báze, čo neostalo nepovšimnuté ani v medzinárodnom priestore. Mal som teda česť prezentovať spoločnú prácu našich praktických lekárov, gastroenterológov, sponzorov, časti médií a Ligy proti rakovine na tomto vrcholovom podujatí.

Skoro polovinu času trojdňovej konferencie dostala k dispozícii medzinárodná aliancia na podporu boja s rakovinovými ochoreniami tráviaceho systému (IDCA – International Digestive Cancer Aliance ), ktorá zahájila svoju činnosť na jar v roku 2002 v Ríme a do vienka dostala aj pápežské požehnanie. Na jej vzniku sa významnou mierou podieľala práve CRPF. Nateraz združuje 60 krajín celého sveta včítane Slovenska.

V Baltimore som mal teda možnosť vidieť skutočnú elita toho, čo dnes predstavuje prevenciu kolorektálneho karcinómu vo svete. Ústrednou myšlienkou konferencie bolo heslo „Mysli globálne konaj lokálne“. Bolo zaujímavé sledovať ako chcú organizátori naplniť toto heslo v prevencii zameranej na kolorektálny karcinóm. Všetkým nám bolo jasné, že tento karcinóm má hrozné následky na jednotlivca i na spoločnosť ak ho nezistíme včas. Taktiež nám je jasné, že ochorenie má aj svoje slabé stránky, pretože sa dlho vyvíja a v štádiu keď má podobu zvačša malého polypu ho vieme zistiť, endoskopicky odstrániť a teda ochorenie vyliečiť. Je to naša šanca a preto sa vlastne prevencia robí. Pre istotu sme si tieto pravdy vypočuli v rôznych obmenách od rôznych autorít s poukázaním na skutočnosť, že napriek investovaniu obrovských prostriedkov do osvety hlavne vo vyspelých krajinách, stále nepozorujeme výraznejší pokles úmrtnosti na toto ochorenie. Stále je prítomná neuveriteľná neinformovanosť medzi ľuďmi a neochota dávať si robiť akékoľvek vyšetrenia v zmysle logiky“Veď keby mi niečo bolo tak by sa to muselo nejako prejaviť“.
Druhá časť konferencie bola organizovaná skôr diskusne formou menších skupín, kde mal možnosť každý povedať svoje skúsenosti a názor na celý problém. Na záver sa vždy tieto poznatky zozbierali a formulovali sa východiská. Z týchto východísk vyplynulo niekoľko myšlienok, ktorých cena je v tom, že sú aplikovateľné širšie. Alfou a omegou celého problému je ako vieme dostať zdravého jedinca nad 50 rokov na skríningové vyšetrenie. Menej podstatné je to či ide o vyšetrenie stolice alebo priamo o kolonoskopiu, či iné perspektívne sa rozvíjajúce metódy. Všetky ďalšie kroky sa logicky odvíjajú od tejto udalosti. Ako vyplynulo z diskusií, tá pôvodná predstava založená na dostatku financií a masovosti kampane nefunguje celkom podľa pôvodných predstáv, ikeď je stále dôležitá. Dnešný človek sa zrejme akosi podvedome bráni tomu reklamnému smogu, ktorý útočí 24 hodín všetkými zmyslami. Zdá sa, že ešte viac a ešte agresívnejšie už nie je cesta. Systém je presýtený. Možno pred 30 rokmi mali naše zmysly voľnú kapacitu. Vtedy však nebol zase kolorektálny karcinóm na programe dňa.
Americkí kolegovia viac menej náhodou prišli na spôsob, ktorý by mohol mať predsa len väčší efekt ako všetko to, čo sa dialo doteraz. Prišli nato, že musia rešpektovať svoju multietnicitu, multináboženskosť, multikultúrne a sociálne rozdiely, multilinguálnosť i rozdiely v úrovni vzdelania. Ak chceli, aby skríning absolvovala španielska, čínska alebo iná komunita, nemohli sa spoliehať iba nato, že v televízii alebo na bilbordoch je o ochorení denne povedané všetko. Títo ľudia tomu nerozumeli a nevšímali si to. Museli vyškoliť ľudí z ich stredu, zaplatiť ich a títo vo svojom okolí na menších skupinách robili propagáciu programu.
Boli tam prezentované skúsenosti z vyše 30 oblastí USA a ich výsledky boli signifikantne lepšie ako dovtedy. Organizátori si pomohli i myšlienkami Malcolma Gladwela, autora jednej z najlepšie predávaných kníh v USA, ktorá sa zaoberá tým ako je možné malými zásahmi dosiahnúť obrovské efekty.Ten nás všetkých vo svojom hodinovom prejave bez papiera presviedčal a presvedčil. Podĺa neho je najdôležitejší výber ľudí, ktorí budú pre prevenciu získavať ďalších. Mali by to byť ľudia, ktorí majú špecifické vlastnosti. Prvým typom sú tzv. Connectors. Ide o ľudí schopných okolo seba zhromaždiť ďalších, stmeliť ich a nadchnúť pre nejakú vec –napr. aj pre skríningový program. Druhým typom sú tzv. Mavens. Títo zase majú schopnosť vystihnúť, zhromaždiť a spracovať originálne myšlienky a poznatky a následne ich šíriť okolo seba. Akýsi ideálni učitelia. Tretím typom sú tzv. Salesman, ktorí majú schopnosť presvedčivo hovoriť a presvedčiť svoje okolie o tom o čom ani sami nemusia byť až takí presvedčení. Proste vedia predať svoj tovar. Autor bol zrejme zosobnením všetkých troch typov. Chcel nám povedať, že ide o proces, ktorý sa musí robiť profesionálne, cielene a lokálne. Iba tak možno dosiahnúť globálny efekt, o ktorý nám v skrínngu ide. Niečo na spôsob šírenia sa infekcie, ktorá ak je životaschopná, tak spravidla prerastie v epidémiu.
Ak si predstavíme, že by podľa týchto prvých skúseností mal fungovať skríning na Slovensku, nemusel by zle dopadnúť. Prostriedky na masovú kampaň nemáme a ani v najbližšej dobe mať nebudeme. Podľa týchto skúseností by nás to však až tak mrzieť nemuselo. Asi by sme sa predsa len mali spoliehať viac na praktických lekárov, medzi ktorými je určite väčšina s aspom jednou zo spomínaných vlastností. Našou výhodou by mohla byť tiež predsa len stále ešte príliš nerozvrstvená populácia či už z náboženského, jazykového, kultúrneho či sociálneho hladiska. Ak by štát praktickým lekárom dokázal v určitých legislatívnych a technických podmienkach vyjsť v ústrety, mohli by ich ambulancie, ktoré sú rovnomerne rozložené po celom Slovensku, predstavovať tie ohniská prevencie, z ktorých by sa táto šírila na celú populáciu.

Na konferenciu som šiel s predstavou, že určite sa zase dozviem čo by sme všetko mohli keby sme mali... Odchádzal som však milo prekvapený hlavne preto, že Slovensko je skutočne obrovsky malá krajina, čo však môže byť z hladiska skríningu obrovská výhoda. Treba nielen začať ale aj začať zo správneho konca. Podľa toho, čo sa vo svete v tejto problematike deje, sme zo správneho konca začali.

Hrčka Rudolf