11.Publikácia

Skríning kolorektálneho karcinómu na Slovensku- dva roky práce.


október 2004

Ostatný rok sa na stránkach Zdravotníckych novín objavujú v mesačných intervaloch informácie o Národnom programe skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku. V tabuľkách a krátkych komentároch mapujeme v mesačných intervaloch počty vyšetrených, zistené pozitivity, odhalené karcinómy a polypy. Snažíme sa ponúknuť aj distribúciu vyšetrených podľa krajov a reagovať tiež na problémy, ktoré sa vyskytujú v priebehu celého programu. Ide o národný program, ktorý garantuje MZSR a praktické vykonávanie programu stojí a padá na praktických lekároch, gastroenterológoch a propagácii programu. Dva roky programu sme zhodnotili v číslach a tabuľkách v 32 čísle Zdravotníckych novín v septembri 2004. Za mesiac sa táto smutná štatistika opäť zmenila. Pribudlo ďalších 3000 vyšetrených pacientov nad 50 rokov, odhalili sme ďalších 18 karcinómov hrubého čreva a 33 pacientov s polypmi, ktoré bolo potrebné odstrániť kolonoskopicky.

Sme radi, že program oslovil asi štvrtinu všetkých praktických lekárov na Slovensku a asi trištvrtiny oslovených gastroenterológov, ktorí sú schopní vykonávať kolonoskopické vyšetrenia a polypektómie. Teší nás, že Zdravotnícke Noviny sú ochotné stále poskytovať priestor pre tento program. Sme radi aj preto , že stále viac ľudí nad 50 rokov reaguje na túto skutočnosť a mnohí z nich sa už vyšetrení zúčastnili. Nie sme však radi, že mnohí praktickí lekári a gastroenterológovia, ktorí tieto vyšetrenia robia nedajú do koordinačného centra vedieť, že vyšetrenia aj u nich bežia. Bez takejto spätnej väzby nie je možné program sledovať, koordinovať, vyhodnocovať, obhajovať, rozvíjať a teda zaručiť, že bude nadalej prosperovať. Ak by sme iba na základe údajov, ktoré dorazili do centra spočítali koľko prostriedkov sa ušetrilo iba tým, že nedošlo k rozvoju nevyliečiteľnej formy rakoviny hrubého čreva, ktorá stojí túto spoločnosť okolo 200 tis. korún, tak ide o sumu 54mil. korún. Predpokladáme však, že toto číslo bude trikrát väčšie, pretože asi také je množstvo urobených vyšetrení o ktorých nemáme správu. Znamená to teda, že 80 miliónov, ktoré boli na začiatku programu investované na nákup techniky a testov sa už dávno vrátilo. Čo teda môžeme robiť na zlepšenie spätnej väzby?

Najjednoduchšie a najlacnejšie by bolo, ak by praktickí lekári a gastroenterológovia, ktorých sa to týka, poslali na adresu centra, ktorú majú na formulároch obdržaných na začiatku programu, všetky formuláre o vyšetrených pacientoch. Nie je totiž možné, aby sa nám za dva roky programu vrátilo z 300 tisíc rozdaných testov iba 30 tisíc. Kde je tých 270 tis testov ? Sú všetky rozdané medzi pacientov a nevieme o tom ? Alebo ležia niekde pod stolmi pracovní zabudnuté, pretože sa niekomu nechce? Hovorím o tých asi 1500 PL, ktorí testy dostali, no nenamáhali sa oznámiť, čo s nimi robia. Taktiež o asi štvrtine hlavne neštátnych gastroenterológov, ktorí kolonoskoipické vyšetrenia robia, no o výsledkoch tejto práce neinformujú. Mnohí sa možno budú cítiť dotknutí a budú tvrdiť, že neboli dostatočne informovaní. Dnes už viem, že to nie je pravda a mám nato dostatok argumentov, aby som toto tvrdenie obhájil.

Po porade na MZSR a predbežných konzultáciách s najväčšou poisťovňou sa črtá niekoľko možných hlavne reštriktívnych opatrení voči tým, ktorí si túto morálnu povinnosť nesplnili a bude ju nutné premeniť na legislatívne podporenú nevyhnutnosť, pretože inak sa asi nedá. Aj o týchto možnostiach a príčinách by som chcel diskutovať hlavne s praktickými lekármi na stretnuitiach s nimi v priebehu novembra v Slovenských krajských mestách. Paralelne bude prebiehať i kampaň na mobilizáciu verejnosti pre tento program, ktorú organizuje Liga proti rakovine.

Okrem stretnutí s praktickými lekármi ,ktorých hodnota však bude závislá aj od toho koľkí sa ich zúčastnia a koľki budú tvrdiť, že pozvánku nedostali, sa pokúsime zaslať každému praktickému lekárovi, ktorý sa doteraz neozval list s malým dotazníkom, na základe ktorého by sme potom mohli koncom roka povedať definitívne slovo o tom ako stojíme s programom skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku.

Minister Zajac pred rokom sľúbil, že na prevenciu sa peniaze musia nájsť. Slovo vtedy dodržal a za výkon spojený s preventívnym testovaním stolice na skryté krvácanie sa od prvého júla 2003 praktickým lekárom uvoľňujú z poisťovní platby. Ako však vidieť oslovilo to asi iba 15% praktických lekárov, ktorí sa pridali k tým prvým11%, ktorí to robili i bez platieb.

Možno by nás mohlo uspokojiť konštatovanie, že Austrália, ktorá je "trochu väčšia" ako Slovensko a začala tento program robiť o čosi neskôr, zozberala 36 tis. formulárov, ktoré vyhodnotila. My ich máme za rovnaké obdobie 30 tis. a robíme to v neporovnateľne horších materiálnych podmienkach. Tešiť nás však môže to, že V Anglicku sa tento program ide definitívne spustiť až teraz a je veľmi zábavné čítať o tom s akými optimistickými predstavami narábajú. My máme dva roky za sebou. Dúfam, že nebudú posledné.

Dr.Hrčka