13.Publikácia

Skríning kolorektálneho kracinómu na Slovensku.

27 mesiacov po spustení národného programu.
Január 2005

Rakovina konečníka a hrubého čreva by sa dala iba preventívnymi opatreniami úplne odstrániť z nášho života. Vieme, že v krajinách s nízkou životnou úrovňou je toto ochorenie veľmi zriedkavé. Stačí však, ak sa ľudia z týchto krajín presťahujú do krajín bohatých a ich potomkovia sú postihnutí rovnako ako obyvatelstvo, ktoré žije v blahobyte viac generácií.

Dnes už vieme, že je to spôsobené zložením a množstvom konzumovanej potravy, sedavým spôsobom života, znečistením vody a vzduchu, nadmerným pitím a fajčením či stresogénnym prostredím v pretechnizovanej spoločnosti. Je však zrejmé i to, že bojovať proti týmto škodlivým faktorom, čo niekedy zvykneme nazývať primárnou prevenciou je proces veľmi pomalý a nákladný. Táto “ vyspelá“ spoločnosť paradoxne nemá na to ani čas ani peniaze.

Našťastie v prípade rakoviny konečníka a hrubého čreva existuje ďalšia stratégia, ktorá je rýchla, nie je natoľko nákladná a má potenciál prinajmenšom zastaviť umieranie na toto ochorenie. V ideálnom prípade by mohla i znížiť výskyt nových prípadov. Je to tzv. sekundárna prevencia. Znamená to iba toľko, že ak spoločnosť dokáže vyšetriť dostatočné množstvo ľudí nad 50 rokov určitým lacným a jednoduchým spôsobom má šancu, že sa zachytia začínajúce štádia tohoto ochorenia, ktoré vieme spoľahlivo, rýchlo a bezbolestne vyliečiť.

Tieto pravdy platia minimálne dvadsať rokov a sú základom snáh vo všetkých vyspelých krajinách, ktoré sa chcú vysporiadať s týmto ochorením cestou sekundárnej prevencie. Žiaľ výsledky zatiaľ nezodpovedajú predpokladom. U nás sme taktiež spustili takýto program pred dvomi rokmi v nádeji, že ak vytvoríme vhodné materiálne podmienky , vysvetlíme lekárom a občanom o čo ide, všetko pôjde podľa našich predstáv.

Po dvoch rokoch vyhľadávania včasných foriem rakoviny konečníka a hrubého čreva zisťujeme, že skutočne najväčším problémom je presvedčiť zdravého päťdesiatnika či päťdesiatničku, ktorých nič nebolí, a ktorí sa cítia na vrchole svojich síl, aby si dali otestovať svoju stolicu, či v nej predsa len nie je malé neviditeľné množstvo krvi, ktoré by mohlo znamenať začiatok obávaného ochorenia. Druhým o nič menším problémom je presvedčiť praktických lekárov ani nie aby tieto vyšetrenia robili, pretože ako sa zdá mnohí už vyšetrenia robia, ale aby o tejto svojej práci dali vedieť. Nie je totiž možné hodnotiť akúkoľvek prácu vtedy, ak neviem či sa vôbec robí a ak áno ako sa robí. Nie je teda možné plakať alebo tešiť sa z nášho programu bez presných informácií.

Na jeseň minulého roku sme sa teda rozhodli zaútočiť na obidve najväčšie slabiny programu. Presviedčanie verjenosti si zobrala na starosť Liga proti rakovine a formou letákov, reklamných spotov v rozhlase a televízii sa snažila pripomenúť verejnosti tento problém. Dnes je zrejmé, že to mohlo byť rozsiahlejšie a agresívnejšie, no vieme aj to, že ak chce pred voľbami politická strana dostať voličov k urnám má nato desiatky miliónov a médiá k dispozícii. Efekt je napriek tomu stále žalostnejší.Máme teda my nádej so zanedbateľne nízkymi prostriedkami presvedčiť občanov aby si dali čosi vykonať so svojou stolicou?

Ten druhý problém, ktorý sa týka presviedčania praktických lekárov aby prevenciu robili a aby o tom dali vedieť sme sa pokúšali riešiť inak. Dva mesiace sme chodili po krajských mestách Slovenska. Pozvali sme všetkých 2200 praktických lekárov na tieto stretnutia. Prišla ich ani nie tretina. 60% z tých čo prišli tvrdili, že prevenciu robia, no koordinačné centrum o tom neinformujú. S určitosťou vieme , že 25% všetkých praktických lekárov na Slovensku prevenciu robí a o svojej práci aj centrum vo forme odosielania dotazníkov informuje. Znamená to, že až 85% praktických lekárov na Slovensku sa do preventívneho programu zapojilo, čo by bolo fantastické číslo v porovnaní s vyspelým svetom ak nie vôbec najlepšie. Je to však tak?

Po návrate z týchto výjazdov sme teda pripravili listy s dotazníkmi pre 1563 praktických lekárov, ktorí za dva roky nedali o svojej práci vedieť. Chceli sme sa dozvedieť, či prevenciu vôbec robia. Ak ju robia prečo nás o tom neinformujú a aké sú príčiny toho prečo niekto robí a informuje, a iný robí a neinformuje alebo ani nerobí a samozrejme ani neinformuje. Je polovina januára a doteraz sa vrátilo do centra 761 dotazníkov. Je zrejme predčasné tento mejling definitívne vyhodnocovať. O to sa pokúsime pri inej príležitosti. Jedna skutočnosť je však zrejmá už teraz. 90% dotazníkov vypovedá o tom, že prevenciu praktickí lekári robia, no z najrôznejších dôvodov o tom neinformujú. Niektoré z dôvodov sú na smiech, iné na zamyslenie, ďalšie na rozčúlenie.

Vďaka za všetky uvedené dôvody všetkým, ktorí si našli čas a do priloženej obálky so známkou a adresou vložili dotazník a odoslali ho. Zdá sa však, že ďalších 700 dotazníkov sa nám už nikdy nevráti. To je zrejme tá tretina všetkých praktických lekárov na Slovensku, ktorí sú rezistentní absolútne na všetko. Nereagujú na výzvy, nechodia na stretnutia, došlú poštu ak nie je z poisťovne hádžu do koša ihneď, v lepšom prípade ju otvoria a zahodia ju po prečítaní. Akokoľvek to však rátam, stále je tu 70% praktických lekárov , ktorí medicínu robia nie iba preto že ju vyštudovali.

Nikdy v živote som nedostal a asi už ani nedostanem toľko krásnych listov, či iba narýchlo na dotazník rukou dopísaných povzbudivých postrehov plných pochopenia a niekedy i zahanbenia a ľútosti, že sme takí akí sme. Snažil som sa na temer 80 listov odpovedať. Zdá sa, že naša námaha a snaha o čo najbližšiu a úprimnú komunikáciu predsa len našla odozvu. Za mesiac došlo do centra skoro 10 tis formulárov a počet lekárov, ktorí o svojej práci dali i vedieť sa zvýšil o 134 na celkových 686 praktických lekárov. Znamená to, že doteraz sa prevencie zúčastňuje 32% praktických lekárov. Na základe aj ich práce sme sa dozvedeli, že sme na Slovensku zachytili 146 karcinómov, z ktorých 70% bolo vo včasnom a teda liečiteľnom štádiu a ďalším 326 ľuďom sa podarilo odstrániť polypy, ktoré niesli na svojom povrchu už malígne zmeny. Ďalších asi 40% praktických lekárov vyšetrenia robí, no dúfam, že sú to iba tí váhavci a čoskoro dajú o svojej práci vedieť. Čísla včas odhalených a zachránených ľudí budú potom možno raztoľko väčšie i na papieri. Posledných 30% lekárov sa zrejme nedá zo svojho stereotypu ničím odpútať a nateraz je pre prevenciu stratených.

Sú to skutočnosti, o ktorých sme skôr než sme šli do programu nemali ani tušenia. Informácia tohto druhu nemá možnosti obsiahnuť celú škálu doteraz známych, nečakaných a niekedy celkom zbytočných problémov. Bez ich definovania však nebude možné vysvetliť paradox, prečo je takú jednoduchú vec akou je sekundárna prevencia tak zložité robiť.

Zdá sa, že dve veci hýbu svetom. Revolúcia a evolúcia. Na tú prvú treba ohromnú silu a správne načasovanie.To prvé nemáme a to druhé samo nestačí. Bude nám to teda trvať dlho. Prevencia ako sa zdá je revolučnou metódou, no v demokracii ju môžeme vykonávať jedine evolučným spôsobom. Postupne, kontinuálne, plazivo, tak ako to robí jej najväčšia nepriateĺka proti ktorej bojuje - rakovina.Kde sú tie časy keď závodný rozhlas vyhlásil, že treba urobiť to alebo ono a 90% ľudí sa zúčastnilo. Škoda, že vtedy nebola rakovina hrubého čreva a konečníka na programe dňa.

Pôvodný úmysel bol vykonávať sekundárnu prevenciu v tak organizovanej a kontrolovanej podobe na Slovensku aspoň 5 rokov. Mysleli sme si, že za ten čas sa prelomí väčšina barier tak zo strany obyvateľstva, lekárov i štátnych inštitúcií, ktorým by nemalo byť jedno či dajú 300 tis. za nevyliečiteľnú formu rakoviny alebo 40 tisíc na jej včasné zistenie a vyliečenie. Ak sa nám za týchto prvých 5 rokov podarí v našej Slovenskej spoločnosti presvedčiť o potrebe prevencie aspoň pol milióna ľudí nad 50 rokov verím, že sekundárna prevencia rakoviny hrubého čreva a konečníka sa udomácni. Až potom budeme môcť snívať sen o tom, že toto ochorenie je nielen v publikáciách ale aj v praxi preventable, treatable and beatable, čiže dá sa mu predísť, dá sa vyliečiť a dá sa nad ním zvíťaziť ako často a radi proklamujú naši americkí kolegovia, ktorí s tým majú najväčšie skúsenosti.

MUDr.Hrčka Rudolf CSc