14.Publikácia

Ako ďalej v skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku.

Marec 2005

Od októbra 2002 kedy sa na Slovensku spustil skríning kolorektálneho karcinómu u ľudí nad 50 rokov sme do konca marca 2005 spracovali do elektronickej podoby 41 285 formulárov- F1 od praktických lekárov a 2001 formulárov-F2 od gastroenterológov. Znamená to, že minimálne 18 117 mužov a 23 168 žien vo veku v prieme 61 rokov sa podrobilo vyšetreniu stolice na skryté krvácanie u svojho praktického lekára a 1049 mužov a 952 žien s priemerným vekom 61 rokov sa podrobilo kolonoskopickému vyšetreniu u gastroneterológa preto, lebo ich test na okultné krvácanie bol pozitívny. Z týchto údajov vidieť, že ženy sa stavajú k svojmu zdraviu zodpovednejšie než muži i napriek tomu, že častejšie majú stolicu pozitívnu muži.

11,5% pozitivita testov je skoro trikrát vyššia než svetový priemer. Toto číslo nie je presné, pretože na spracovanie sa nám nedostávajú F1 formuláre od všetkých vyšetrených pacientov. Praktickí lekári stále majú tendenciu posielať formulár na spracovanie iba vtedy, ak zachytia pozitivitu. Negatívne výsledky teda nemôžeme zarátať a pozitivita je falošne vysoká.
U 133 pacientov s pozitívnym testom sme zachytili kolorektálny karcinóm, 26 pacientov malo karcinóm v polype a u 355 pacientov sa zistil a odstránil adenómový polyp s rôznym stupňom dysplázie. Znamená to, že minimálne 514 pacientov bolo riešených v čase, keď nemali žiadne príznaky, ktoré by ich boli upozornili na závažnosť ich ochorenia. Skutočné čísla sú však určite oveľa vyššie, pretože ani všetci gastroenterológovia nám nie sú ochotní odosielať F2 formuláre na konečné spracovanie.

Do programu sa na Slovensku zapojilo za dva a pol roka 747 praktických lekárov z celkového počtu 2147 čo je v priemere 35%. Existujú určité, niekedy až výrazné rozdiely, ak sa na situáciu v zapájaní sa do programu pozrieme z hladiska krajov. Najviac lekárov sa do programu zapojilo v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Najväčší počet formulárov nám prišlo zo Žilinského kraja a najmenej z Trnavského kraja.

Na jeseň v roku 2004 sme pozvali na stretnutia v jednotlivých krajských mestách všetkých praktických lekárov s cieľom vzájomného informovania sa a diskusie o doterajšom priebehu a perspektívach tohto programu. Na stretnutie prišla sotva tretina pozvaných, čo zrejme odráža realitu ochoty na spoluprácu a úroveň informovanosti o programe u praktických lekárov. Následne sme zaslali list s dotazníkom všetkým praktickým lekárom, ktorí za dva roky neposlali ani jeden formulár na spracovanie s cieľom dozvedieť sa či program robia, no formuláre neposieľajú, alebo ho vôbec nerobia. Vrátilo sa nám skoro 60% odpovedí v ktorých až 90% praktických lekárov tvrdí, že testy svojim pacientom nad 50 rokov dávajú, no formuláre z najrôznejších dôvodov do centra neposieľajú. Znamenalo by to, že program na Slovensku praktizuje 72% praktických lekárov, čo je určite úspech.

Radosť nám však kazí skutočnosť, že sa za daných okolností asi nikdy nedozvieme koľko ľudí bolo v skutočnosti vyšetrených, koľko bolo z nich pozitívnych a koľko karcinómov alebo prekanceróznych stavov sa nám pomocou programu podarilo od októbra 2002 zachytiť. Takto môžeme iba odhadovať. Celkový počet vyšetrených odhadujeme asi na 100 tis. Predpokladáme, že žiadny praktický lekár si nedovalí pozitívneho pacienta neposlať na vyšetrenie ku gastroenterológovi. Od 2573 pozitívnych pacientov však nemáme správy od gastroenterológov. Ak by sa však zachovala frekvencia výskytu karcinómov a polypov aj u týchto F2- neodoslaných pacientov, tak skutočný počet zachytených karcinómov a polypov s dysplastickými zmenami by mohol byť 363 resp.811.

Program sa dostáva do paradoxnej situácie. Na propagáciu, samotné testy i prístrojovú techniku je potrebné vynakladať nemalé finančné prostriedky zo štátnych zdrojov. Doteraz to bolo 72 mil. Sk na prístrojovú techniku a 8 mil. Sk na testovací materiál. Aby sme vedeli či sú prostriedky vynakladané racionálne, musíme mať pravdivú spätnú väzbu. Ako však vidieť nie je v našich silách dostať sa k skutočným reálnym číslam o pozitivite testov a k počtom zachytených karcinómov či polypov. Je veľmi ťažké požadovať od štátu prostriedky na podporu tohto nepochybne prospešného programu ak nemôžeme argumentovať presnými číslami. Ak však prostriedky nedostaneme, program ďalej bežať nebude, veľa ľudí zomrie v 21. storočí zbytočne a štát to bude stáť stovky miliónov korún ročne navyše.

Možno by stačilo investovať do počítačového prepojania medzi praktickými lekármi a gastroenterológmi na jednej strane a centrom na strane druhej. Hromadnými mejlami by sa dali tí, ktorým sa nechce alebo zabúdajú, pripomínať tento program. Nákladné posielanie listov, ani apely v médiách, ani nákladné stretnutia s lekármi, na ktoré príde tretina zdá sa nemajú dostatočný efekt.
Druhou líniou by mohlo byť tesnejšie spojenie centra s poisťovňami, do ktorých každý praktický lekár posiela každý mesiac hlásenie o tom koľkých ľudí vyšetril na okultné krvácanie v stolici. Prvé pokusy o tento kontakt ostali nedopovedané. Nech je táto krátka správa o stave kolorektálneho karcinómu na Slovensku akousi verejnou výzvou zodpovedným na definitívne vyjadrenie sa ako s týmto programom na Slovensku ďalej.


MUDr.Hrčka Rudolf CSc. vedúci pracovnej skupiny pre skríning kolorektálneho karcinómu na Slovensku pri SGES