15.Publikácia

Rozhovor pre Zdravotnícke noviny

Máj 2005

1. Už viac ako dva roky sa intenzívne venujete skríningu kolorektálneho karcinómu.Ako prijali všeobecní lekári národný program skríningu kolorektálneho karcinómu a aká je situácia v odosielaní formulárov o uskutočnení testu na okultné krvácanie u poistencov nad 50 rokov ?

O tom, že incidencia kolorektálneho karcinómu na Slovensku u ľudí nad 50 rokovj patrí k jednej z najvyšších na svete vedela odborná verejnosť ešte za socializmu. Vznikali vtedy aj ojedinelé, celoplošne však nekoordinované pokusy robiť skríning tohoto ochorenia tak v Čechách ako aj na Slovensku. Už z týchto prvých výsledkov bolo zrejmé, že celoplošný skríning populácie nad 50 rokov by mal obrovský význam a dokázal by signifikantne znížiť mortalitu a ušetriť nemalé finančné prostriedky pre spoločnosť. Až v roku 98 viac menej na podnet zahraničných odborných onkologických a gastroenterologických spoločností sa rozhýbali stojaté vody najskôr v Čechách a potom i na Slovensku. Praktickí lekári na plecicah ktorých mala spočinúť najväčšia záťaž chápali, že bez ich práce sa program uskutočniť nedá. Očakávali preto, že za túto prácu navyše budú patrične odmenení.Vedenie ministerstva v roku 2002 však malo na vec iný názor a snažilo sa presvedčiť praktických lekárov, že tento skríning patrí k prevencii, ktorú vykonávali aj dovtedy a teda platby extra nebudú. Rekacia bola asi taká, že od októbra 2002 kedy sa program spustil až do mája 2003 sa zapojilo do skríningu iba asi 13% praktických lekárov napriek propagácii, školeniam a výzvam v médiách či na odborných podujatiach. Nové vedenie na ministerstve zdravotníctva prijalo inú filozofiu a pochopilo, že skríning nespočíva iba v rozdaní nejakých testov. Bolo jasné, že je potrebné s pacientom stráviť i nejaký čas, vysvetliť často starým už menej chápavým o čo ide a celý tento proces nielen zdokumentovať ale vyplnené formuláre na vlastné náklady aj odoslať pravidelne do centra kde sa mali vyhodnocovať. Testy dostali praktickí lekári zdarma a poisťovne začali preplácať túto prevenciu u ľudí nad 50 rokov raz za dva roky. Napriek tomu, že platba nenaplnila celkom očakávania praktických lekárov splnila svoj účel. Od septembra 2003 do dnešných dní sme v centre spracovali vyše 45 000 formulárov od 750 praktických lekárov čo je asi 35% všetkých praktických lekárov na Slovensku. Iste to však neboli iba platby, ktoré pomohli naštartovať program. Z osobných stretnutí s lekármi, z ich listov i telefonátov viem, že mnohí prijali tento program za svoj. Asi najväčším stimulom pre praktického lekára je ak sa mu podarí medzi svojimi pacientami nájsť niekoho s počínajúcou rakovinou, ktorá sa potom vyrieši endoskopicky alebo chirurgicky a tento pacient žije, príde sa ukázať a obaja sú šťastní aj bez veľkých slov. Je stále viac lekárov s touto skúsenosťou a viem od nich, že ak si čo i len jedenkrát overili, že akcia má zmysel budú v nej pokračovať bez ohľadu nato, či sa dočkajú symbolickej platby alebo nie. Po rôznych dotazníkových akciách o ktorých sme informovali aj na stránkach ZdN sme sa dozvedeli, že skríningu sa zúčastňuje až 72% praktických lekárov, čo hodnotíme ako úspech. To, čo nás však stále zarmucuje je skutočnosť, že väčšina z nich si nenájde čas, nevyplní s každým pacientom formulár a neodošle nám ho do centra na spracovanie. Máme teda k dispozícii veľmi podhodonotené čísla, z ktorých sa nedajú robiť definitívne závery.

2. Aký postoj majú k realizácii programu gastroenterológovia?

V gastroenterologickej obci tiež nie je situácia jednoznačná. Pri štarte programu sa nakúpili kolonoskopy na štátne pracoviská. Podľa logiky“ zo štátnej kasy pre štátne zariadenia.“ Očakávania neštátnych gastroenterológov , že získajú prístroje na skríning zo štátnych zdrojov sa nenaplnili a tento fakt na začiatku rozdelil gastroenterologickú obec na dva tábory. Po dvoch rokoch možno povedať, že až na niekoľko výnimiek väčšinu preventívnych kolonoskopii vykonávajú štátni gastroenterológovia. Nemyslím si, že by si hociktorý gastroenterológ dovolil nevyšetriť pacienta s podozrením na kolorektálny karcinóm. Pacienti sú vyšetrovaní, no opäť temer o polovici pacientov, ktorí boli odoslaní na kolonoskopiu s podozrením na kolorektálny karcinóm nevieme v centre nič. Zväčša neštátni gastroenterológovia nám formuláre o týchto vyšetreniach neposielajú. Pri diskusii s nimi sa celú pravdu nedozviem , no zdá sa, že negatívnu úlohu tu hrajú aj poisťovne tým, že limitujú kolonoskopie. Ak by nebol limit na kolonoskopie vykonávané z dôvodov pozitivity na skryté krvácanie zistené v rámci skríningu myslím, že by sa zabudlo aj na spomínané sváry okolo prístrojov na začiatku a programu by to pomohlo.

3. Sú lekári spokojní s financovaním výkonov súvisiacich so skríningom kolorektálneho karcinómu?

Ako som už spomínal vyššie, nie sú. Na druhej strane sú tiež realisti a myslím, že zatiaľ môžeme byť radi, že sa podarilo i to málo čo v skutočnosti je.Verím, že program sa udrží i v ďalších rokoch a ďalšia vláda bude opäť o čosi žičlivejšia. Výborné by bolo, ak by sa nám dovtedy podarilo argumentovať presvedčivými číslami. To však opäť súvisí s disciplínou v odosielaní formulárov, ktoré jediné môžu poskytnúť obraz ako na tom sme, čo sme doteraz urobili a koľko financií potrebujeme na program ďalej aby sa udržal.

4. V ktorých regiónoch sú lekári najaktívnejší a najviac sa zapájajú do tejto preventívnej aktivity?

Situácia sa mení ako všetko v čase. Spočiatku jednoznačne dominovala Bratislava. Východoslovenské kraje temer akoby ani neexistovali. Bolo tu cítiť totálnu pasívnu rezistenciu. Po zavedení platieb sa situácia aj na východe začala postupne meniť. V súčasnosti je najaktívnejší kraj Žilinský, hneď za ním je to Bratislava a v porovnaní so začiatkom najväčší rast zaznamenali práve východoslovenské kraje čo je potešiteľné.

5.Počas trvania programu sa realizovali rozsiahle osvetové akcie pre laickú verejnosť. Zvýšil sa záujem o toto vyšetrenie zo strany občanov nad 50 rokov?

Máme za sebou šialenstvo Super star. Je to krásny príklad nato čo dokážu médiá ak sú peniaze a vidina, že na reklamy sa bude pozerať dostatok ľudí. Ak niekto spomenie na Slovensku že gate či tričko X- ypsilona alebo ypsilonky sa budú dražiť za toľko a toľko všetci vieme, o akých gaťách je reč. Nie je to šialené? Asi je, no hovorí nám to o tom ako sa robí reklama a ak sa tak nerobí tak sú to vopred vyhodené peniaze. Na kolorektálny karcinóm nebola od začiatku zo štátnych zdrojov až doteraz venovaná ani koruna. Prostriedky, ktoré venovala na túto akciu Liga proti rakovine boli jediné a patrí jej zato uznanie. Rovnako tak vytrvalá snaha Zdravotníckych novín propagovať program medzi odbornou verejnosťou je ojedinelá a nedocenená. Snaha úpútať širokú verejnosť na tento problém pri všetkej snahe nemohla mať pri takýchto finančných možnostiach taký efekt aký by sme si všetci priali. Tadeto zrejme ani do budúcna cesta nepovedie. Tento problém pochopili už i tie najväčšie krajiny. Zistili, že obrovské prostriedky na reklamu, ktoré tam skutočne na rozdiel od nás išli, nedokázali upútať verejnosť natoľko, aby sa to dramaticky prejavilo v návštevnosti lékarov s požiadavkou o vyšetrenie na kolorektálny karcinóm. Naopak. Najčastejšou odpoveďou v jednom veľkom prieskume v USA na otázku“ Prečo ste absolvovali skríning kolorektálneho karcinómu? “ bola odpoveď „Pretože mi to navrhol môj lekár“. Teda nie reklama a osveta ale môj lekár je ten, ktorý najčastejšie dokázal presvedčiť ak skutočne chcel a myslel nato, aby sa dali ľudia vyšetriť. Zrejme touto cestou by sme sa mali uberať u nás ešte intenzívnejšie a podporiť všetky aktivity praktického lekára či už finančne priamo zo štátnych zdrojov alebo výhodnejšími zmluvami s poisťovňami vtedy, ak tento program lekár vykonáva a dosahuje v ňom aj výsledky. Podmienky nato máme. Na rozdiel od USA sú všetci ľudia u nás poistení, takže aj vhodné páky by sa možno ľahšie našli.

6. SLS Vám udelila poctu Významná zdravotnícka udalosť roka 2004 za rozsiahlu aktivitu v tejto oblasti, za ktorou sa zviditeľňujú zachránené živity a úspešnejšia včasná liečba. Môžete uviesť stručnú štatiastiku za uplynulý rok a čo pripravujete pre najbližšie obdobie v rámci realizácie spracovania skríningu kolorektálneho karcinómu?

Predovšetkým by som chcel využiť túto šancu na poďakovanie sa všetkým tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomu, že program vznikol a zapustil korene. Najviactej mravenčej práce vykonávajú praktickí lekári a gastroenterológovia. Osobne mi je ľútro, že som zhodou rôznych náhod nemohol vyjadriť vďaku osobne na slávnostnom odovzdávaní tohto ocenenia všetkým tým, ktorí by si to zaslúžili. Ja som iba tá špička ľadovca na ktorú chvíľočku zasvietilo slniečko. Tá podstata je skrytá pod tou pomyselnou hladinou kam sa to slnko obvykle nedostane. Verím však, že všetci, ktorí tam vtedy boli mali úprimnú radosť, že aj ich mravenčiu prácu si niekto všimol a povzbudil ich. Za niečo vyše dvoch rokov sa podarilo odhaliť skoro 160 kolorektálnych karcinómov a odstrániť u 355 ľudí polypy s rôznym stupňom dysplázie. Cenné je na tom hlavne to, že až 70% z odhalených karcinómov bolo v počiatočnom štádiu čo im dáva reálnu šancu na úplne uzdravenie. Škoda len, že skutočné čísla sú možno dvakrát tak veľké, no bez formulárov ich nevieme zdokumentovať.
Dnes som sa práve dozvedel, že cena života nášho občana má hodnotu 6 mil Sk. V Čechách si hodnotia občana na 20mil korún českých a priemerný Európan mimo bývalých soc. krajín má hodnotu 4mil Eur. Čo keby si tak niekto skúsil vypočítať koľko miliónov ušetril tento program iba na korunách a iba doteraz ? Išlo by o viac než miliardu Sk. A koľko ušetrí ak by sme prestali byť považovaní za druhotriednych členov EU v bnudúcnosti?
Budúcnosť programu vidím v zlepšení komunikácie s poisťovňami. Ak z nich majú byť akciové spoločnosti s dôrazom na efektivitu a s vidinou svojej existencie nielen o mesiac alebo rok, tak si určite uvedomia aký obrovský potenciál sa skrýva v dobre fungujúcom preventívnom programe ako takom a v prípade kolorektálneho karcinómu zvlášť. Osobne by som chcel veriť, že sa ešte dožijem toho keď všetci praktickí lekári a gastroenterológovia budú napojení zo svojich ambulamncií pomocou mejlu s koordinčným centrom a centrum bude rovnakým spôsobom komunikovať so všetkými poisťovňami. Takéto technické zázemie umožní dostať tento program tam kde patrí.

7. Keby Ste mali charakterizovať plusy amínusy národného programu, čo by ste chceli vyzdvihnúť a naopak kde sa nachádzajú rezervy?

Veľkým plusom programu je fakt, že tu vôbec je. Neviem, či by tzv. bohaté krajiny rozbehli taký program za takej situácie a za takej podpory z oficiálnych miest. Mne osobne dal program veľmi veľa. Spoznal som na cestách po Slovensku veľa dobrých úprimných kolegov, ktorí sú zárukou že tento program pobeží ďalej. Dostal som mnoho prekrásnych listov od praktických lekárov, ktoré dajú človeku zabudnúť na startosti a zväčša chronické problémy typu niet papiera, niet na známky kde pôjdem žobrať pre to a ono. Žiaľ aj o tom je tento program.
Nad kolorektálnym karcinómom sa nedá zvíťaziť ani liekmi ani skalpelom. Jeho slabým miestom je fakt, že sa vie veĺmi skoro prezradiť. Našou úlohou je tieto signály zachytiť alebo inými slovami presvedčiť zdravého päťdesiatnika aby nám daroval raz za dva roky kúsok svojej stolice. Chceme tak veľa? Zatiaľ sa zdá, že áno. V dobe letov do kozmu a do mikrosveta je to skoro neuveriteľné , no je to skutočne tak. Škoda, keby tak Katka Koščová mala 50 rokov bolo by to oveľa jednoduchšie.....


S primárom MUDr.Rudolfom Hrčkom sa zhovárala redaktorka Zdravotníckych novín RNDr.Milica Šarmírová