Prevencia kolorektálneho karcinómu a informacné technológie.

Žijeme v digitálnej dobe. Nevyhla sa jej ani medicína. Skôr naopak. Naše očakávania v podobe efektívnejšej práce s informáciami sú veľké. Bude to skutočne tak? Stačí vybaviť ambulancie počítačmi, nabiť ich softvérom, zosieťovať a efekt sa dostaví? Alebo to bude ako obvykle trochu zložitejšie? Urobíme a uvidíme? Veď nejaké tie eurofondy určite budú.... . Alebo sa pozrieme ako je to v Amerike? Skúsme.

Niekoľko rokov sa prebíjam informáciami o skríningu kolorektálneho kacinómu. Na celom svete sa hľadajú spôsoby ako robiť prevenciu ochorenia čo najlepšie. Žiaľ ani vyše dvadsať ročná práca na tomto poli nie je dostatočne efektívna. Väčšina ľudí príde na vyšetrenie žiaľ neskoro. Platí to tak pre Európu ako aj pre Ameriku.

V USA pracuje na špičkovej úrovni nadácia (Prevent Cancer Foundation) zaoberajúca sa aj prevenciou kolorektálneho karcinómu. Spektrum nápadov, aktivít a výsledkov ich práce by bolo na samostatnú publikáciu. Každoročne organizujú na tému prevencie kolorektálneho karcinómu kongres , ktorý je ozdobený tými najmúdrejšími hlavami. Jeho výsledky a odporúčania sa akceptujú na celom svete. Myslím si preto , že nezaškodí pristaviť sa pri jednej z množstva ich aktivít.

Ich najnovšou aktivítou je snaha naformulovať zásadné problémy v tejto oblasti. Podstatné však je, že sú aj zvedaví čo nato všetci tí, ktorí sa problematikou zaoberajú. Využili možnosti digitálnej doby, ktorá im umožnila obslúžiť celosvetovú databázu takýchto ľudí. Vďaka tomu sa mi pravidelne, v elektronickej forme, objavujú témy a problémy, ku ktorým sa môžem vyjadrovať i ja. Buď komentárom alebo jednoduchým hlasovaním pre či proti.

V januárovej pošte sa mi objavila správa o tom, či by sa mohla zlepšiť preventívna práca okolo skríningu kolorektálneho karcinómu, ak by boli rodinní lekári vybavení dokonalou počítačovou technikou, na ktorej by si viedli zdravotnú dokumentáciu výlučne elektronicky. Teda presne to, čo je aktuálne aj u nás. Na rozdiel od nich sme skoro presvedčení, že vlastne toto je ten hlavný problém, pre ktorý sa mnohé veci nedaria. Ak teda nakúpime, zosieťujeme a zdigitalizujeme všetko čo sa dá, problém bude vyriešený.

Dovolím si teda prezentovať niektoré závery tejto nadácie, ktoré boli pre mňa zanieteného digitalizátora prekvapením, pretože podľa našich predstáv by Amerika mala mať tento problém dávno vyriešený.

Ako píše prof. Donald E.Nease, M.D. z Michiganskej univerzity, ktorý sa zaoberá problematikou rodinných lekárov, lekárske správy spracovávané v elektronickej podobe sú dôležitým nástrojom pri skvalitňovaní práce týchto lekárov. Tento spôsob v sebe skrýva obrovský potenciál pri zhromažďovaní a triedení informácií z rutinnej praxe aj na poli prevencie. Na nešťastie tento potenciál sa stále nepodarilo využiť.

Prvou príčinou neúspechu je, že sa nepodarilo zaviesť vedenie elektronickej dokumentácie do primárnej sféry tak rýchlo ako sa všeobecne očakávalo. Podľa jeho informácií iba 37 % rodinných lekárov a pediatrov využíva elektronické vedenie dokumentácie. Podľa analýz robených matematickým modelovaním problému sa očakáva, že uspokojivé rozšírenie vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej podobe sa dá očakávať aj v tých najmenších ambulanciách rodinných lekárov až okolo roku 2024.

Na tejto pomalej adaptácii sa podieľa viacero faktorov. Prvou prekážkou sa zdajú byť finančné limity, ktoré je možné investovať do rýchlejšej adaptácie. Druhou prekážkou je nízka schopnosť užívateľov prijať túto elektronickú dokumentáciu za svoju. Podľa Everreta Rogersa jedného z pionierov teórie difúzie vysvetľujúcej zmeny individuálneho alebo skupinového správania sa, záleží na stupni zložitosti inovácie alebo technológie, s ktorou sa majú možnosť adepti oboznámiť. Musia mať možnosť experimentovania a prispôsobovania si inovácie podľa svojho tempa. Keďže z finančných dôvodov nie je možné vedenie elektronickej dokumentácie zavádzať postupne a teda „stráviteľne“ i pre tých najslabších, zavedenie celého systému naraz je pre väčšinu „nestráviteľné“.

Ďalším problémom je nedostatočná spätnoväzobná informácia o tom ako a či vôbec sa zlepšila práca u tých, ktorým sa podarilo s elektronicky vedenou dokumentáciou zblížiť.

Jeden z lekárov, ktorý zvládol prácu s elektronickou dokumentáciou publikoval prácu, v ktorej si všímal kolegov pracujúcich s takto vedenou dokumentáciou. V nej mali možnosť využívať aj automatický „pripomínač“ inkorporovaný do systému. Až 75 % týchto lekárov tento systém buď ignorovalo i napriek blikaniu a zvoneniu počítača alebo ho vôbec nepoužívalo. Uvádzali množstvo dôvodov, pre ktoré ho do systému svojej práce vôbec nezaradili.

Podľa ďalších údajov dopadlo porovnávanie lekárov starajúcich sa o diabetikov vy užívaním elektronickej dokumentácie s lekármi nepracujúcimi s elektronickou dokumentáciou v neprospech tých, ktorí elektronickú dokumentáciu používali.

Autor si myslí, že informačné technológie dokážu uplatniť svoj potenciál hlavne vtedy ak lekár bude cítiť ešte väčšiu zodpovednosť za kvalitu svojej práce, bude si naliehavejšie uvedomovať význam prevencie a včasného odhaľovania ochorení a bude cítiť ešte väčšiu potrebu byť flexibilnejším a odolnejším voči náhlym zmenám. Vtedy bude v informačných technológiách vidieť pomoc a ocení ich skutočné možnosti.

Napriek tomu, že elektronické vedenie dokumentácie má ohromný potenciál aj v prevencii (včítane včasného odhaľovania kolorektálneho karcinómu) , a v mnohých ďalších parametroch zlepšovania rutinnej práce, existuje mnoho problémov znemožňujúcich jeho využitie.

Ako dodáva autor na záver „ Nateraz sú cena , načasovanie a dostupnosť zavádzania elektronickej dokumentácie v primárnej praxi brzdami, ktoré bránia realizácii plného potenciálu , ktorý vedenie elektronickej dokumentácie má“.

Priznám sa, že ma táto správa zaborila do kresla ešte hlbšie. Buď sme teda náchylní stále ešte preceňovať všetko čo je americké alebo ide jednoducho o generačný problém, ktorý nesúvisí s vyspelosťou alebo bohatstvom danej spoločnosti. Na rozdiel od autora uvedených záverov si myslím, že zabudol brať do úvahy vek rodinných lekárov. Tak ako u nás predpokladám, že i v USA je väčšina rodinných lekárov staršia. V čase keď si budovali pracovné stereotypy počítače neexistovali. V čase keď počítače prijali do práce - zväčša ako výmenu za písacie stroje - už necítili potrebu tieto stereotypy meniť. Za 5 rokov skríningu kolorektálneho karcinómu u nás som sa o tejto súvislosti medzi vekom a počítačom definitívne presvedčil.

Aké z toho plynie poučenie? Bolo by chybou ak by to vyznelo tak, že zavádzanie moderných informačných technológií do lekárskej praxe sú vyhodené peniaze. Tieto technológie sú potrebné čo najskôr a v čo najlepšej kvalite. Chybou je však to, že očakávame okamžitý efekt. Generácia praktických lekárov u nás a predpokladám, že rodinných lekárov v USA je prestarnutá a rýchla adaptácia je pre ňu ťažká. Platí to samozrejme aj pre iné odvetvia medicíny a nielen medicíny.

Očakávať teda zlepšenie prevencie kolorektálneho karcinómu na základe masívneho zavedenia informačných technológií do ambulancií praktických lekárov, bez uvedomenia si ľudského faktora, by nebolo správne. Efekt sa prejaví až po mnohých rokoch. Informačné technológie rozkvitnú naplno aj v prevencii až v rukách dnešných detí, ktoré sa už s mobilmi a počítačmi rodia. Podľa spomínaného matematického modelu by to malo byť v USA okolo roku 2024. Zdá sa, že nám to vychádza tiež tak. Zasaďme teda čo najskôr, počkajme až vyrastie a až potom budeme mať reálnu šancu na zber úrody.

MUDr.Hrčka Rudolf CSc.
primár gastroenterologického oddelenia FNsP Bratislava-Petržalka.