Skrínng kolorektálneho karcinómu na Slovensku – druhá fáza.

V rokoch 2002 až 2007 bežal na Slovensku Národný program na zachytenie včasných štádií kolorektálneho karcinómu pomocou guajakového testu (gTOKS) u ľudí 50 a viac ročných. Zo štátnych prostriedkov sa nakúpili testy a rozdali sa do 95% ambulancií praktických lekárov. Od nich sa očakávalo, že budú svojim pacientom nad 50 rokov tieto testy ponúkať, vyhodnocovať ich a posieľať o tom hlásenia v podobe tzv. F1 formulárov do koordinačného centra. Ak sa zistil pozitívny test, pacient mal byť odoslaný na kolonoskopické vyšetrenie ku gastroenterológovi, ktorý podľa výsledku rozhodol čo ďalej. Výsledok kolonoskopie oznamoval gastroenterológ koordinačnému centru taktiež v podobe tzv. F2 formulára. Centrum tak malo presný prehľad o formulároch, ktoré sa tu elektronicky spracovávali. Ak by boli všetci praktickí lekári a všetci gastroenterológovia vyplnili a odoslali do centra formuláre od každého pacienta, ktorého vyšetrili pomocou TOKS resp. kolonoskopicky, mali by sme v roku 2007 veľmi spoľahlivé čísla prinajmenšom o počte vyšetrených občanov a o počte zachytených polypov či kolorektálnych karcinómov na Slovensku. Žiaľ iba 38% praktických lekárov a asi 60% gastroentrologických pracovísk odosielalo formuláre pravidelne. Neznamená to však, že i títo pravidelní odosielatelia odoslali formuláre od každého vyšetreného.

V skutočnosti teda nepoznáme ani presný počet občanov u ktorých bolo testovanie urobené a ani presný počet pre pozitivitu testu vykonaných kolonoskopií. S určitosťou vieme povedať iba to, že vďaka tomuto skríningu bolo odhalených 201 kolorektálnych karcinómov, z ktorých bolo 76% v štádiu I a II, čiže následný chirurgický zákrok im dal 95% šancu dožitia sa ďalších 5 rokov. Ďalším 456 ľuďom boli odstránené polypy väčšie než 10mm s ťažkými dysplastickými zmenami počas kolonoskopie, čo sa rovná taktiež vyliečeniu. S určitosťou teda vieme povedať, že minimálne 600 ľuďom sme programom zachránili život. Domnievame sa však, že skutočný počet je raz taký.

Pri analýze príčin tak veľkého rozdielu medzi predpokladmi a realitou sme si dávali otázku či je to naša slovenská špecialita alebo je to obecnejší fenomén. Podľa viacerých údajov zo zahraničia ( Nemecko, Česká republika, Śvajčiarsko, Poľsko) tento typ tzv. ponúkacieho alebo tiež oportúnneho skríningového systému, kedy praktický lekár ponúka test pacientovi príležitostne alebo sa pacient núka sám na vyšetrenie praktickému lekárovi, je spojený s pomerne nízkou účasťou cieľovej populácie na skríningu. O našu národnú špecialitu sa teda našťastie nejedná.

Najväčším problémom je samotný dobre sa cítiaci päťdesiatnik, ktorého nedokážeme presvedčiť o reálnej hrozbe kolorektálneho karcinómu v tomto vekovom období a teda nevidí dôvod znepokojovať sa a chodiť na nejaké testovanie.

Pri analýze situácie u nás sme konštatovali, že kampaň, ktorá by presviedčala laickú verejnosť o prospešnosti prevencie vôbec a v prípade kolorektálneho karcinómu zvlášť, bola na nízkej úrovni. Pri rozhodovaní sa o spustení skríningu sme mali iba dve možnosti. Spustiť skríning s iba minimálnou kampaňou, pretože prostriedky na profesionálne vedenú kampaň sa zo štátnych zdrojov nenašli, alebo sa do skríningu vôbec nepustiť. Rozhodli sme sa pre prvú možnosť s rizikom, že nepresvedčíme dostatočný počet ohrozených ľudí, čo sa aj naplnilo.

Našťastie vývoj ide aj v tejto oblasti míľovými krokmi. Analýzou skúseností z mnohých krajín Európy, Austrálie, a USA je dnes zrejmé, že na prvom mieste musia dominovať snahy, ktoré dokážu presvedčiť širokú verejnosť o nevyhnutnosti preventívneho prístupu v starostlivosti o svoje zdravie. Ak dokážeme presvedčiť väčšinu ľudí v cieľovej skupine o potrebe vykonania niektorých vyšetrení v čase, keď sa ešte ochorenie neprejavuje svojimi negatívnymi príznakmi, potom môžeme očakávať, že sa aj skríningové programy budú vykonávať s viac než 50 % účasťou. Iba takáto a vyššia účasť môže zabezpečiť, u kolorektálneho karcinómu zníženie jeho mortality a v ideálnom prípade aj incidencie , čo sú dva hlavné ciele pre ktoré má zmysel skríning robiť. Vtedy je takýto program aj pre každú krajinu ekonomicky výhodný, čo nie je zanedbateľné.

Po ukončení prvej fázy skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku v roku 2007 nám bolo jasné, že bez získania prostriedkov na cielene a profesionálne vedenú kampaň, ktorá by bola zameraná na ľudí po päťdesiatke sa ďalej nedostaneme. Na naše šťastie tento problém trápil nie len nás. V rámci Európskej únie vzniklo v tomto období združenie Europacolon, ktoré má vo vienku zapísané presne to čo sme hľadali. Propagáciu, osvetu, prebúdzanie záujmu verejnosti o problematiku kolorektálneho karcinómu, budovanie štruktúr v jednotlivých krajinách a snahu o koordináciu postupu v jednotlivých krajinách so vzájomným odovzdávaním si skúseností.

Šťastím pre skríning KRCa u nás bolo i to, že Slovenskej vetve Europacolon sa podarilo presvedčiť významnú farmaceutickú firmu, ktorá sa stala hlavným sponzorom jeho aktivít u nás a podporu získali aj od ďalších firiem.

Jedným z prvých krokov bola snaha o objektívne spoznanie adresátov, ktorým mala byť v najbližšom období venovaná pozornosť. Bola oslovená profesionálna agentúra, ktorá dostala za úlohu zistiť akú vedomosť má laická verejnosť o rakovine a o kolorektálnom karcinóme zvlášť. Bolo to nevyhnutné jednak preto, že žiadne validné informácie sme doteraz nemali a taktiež preto, že bez týchto informácií nie je možné „ušiť priliehavý kabát“, ktorý by potom plnil svoju funkciu.

Tohoto prvého výskumu v októbri a novembri 2007 sa zúčastnilo 583 ľudí. Výber bol robený rovnomerne z celého Slovenska. Otázky na ktoré potom respondenti odpovedali bolo možné vyhodnocovať z hladiska pohlavia respondenta, podľa veku od 15 do 79 rokov v šiestich vekových skupinách po 10 rokov, podľa vzdelania (žiadne, základné, stredné bez maturity, s maturitou a vysokoškolské), podľa krajov (8 krajov Slovenska) a podľa veľkosti obce ,v ktorej býva respondent. (5 kategórií ).

Odpovede na otázky potvrdili naše tušenie. Problematike kolorektálneho karcinómu je pre našu populáciu veľkou neznámou. Logicky to súvisí so známym faktom, že ak o niečom neviem tak ma to ani netrápi. Nie je teda možné niekoho presviedčať o nutnosti dať si urobiť preventívne vyšetrenie skôr než nepochopí načo je to dobré a čo mu hrozí ak si ho urobiť nedá. Žiaľ v plnej nahote nám to potvrdil aj tento reprezentatívny výskum na slovenskej populácii.

Posúďte sami:



Graf č. 1
nám hovorí o tom, že rakovinu hrubého čreva a konečníka spontánne uviedli respondenti až na 6 mieste napriek tomu, že je druhým najčastejším rakovinovým ochorením na ktoré sa na Slovensku umiera. Známejšie sú pre ľudí rakovina prsníka, pľúc, leukémia, rakovina žalúdka a rakovina prostaty. Táto odpoveď nie je ovplyvnená ani vekom, ani pohlavím ani vzdelaním, ani krajom, či veľkosťou sídelného miesta v ktorom respondenti žijú. Svedčí to o nedostatoč-nej informovanosti verejnosti o tomto probléme v porovnaní s rakovinou prsníka a pľúc, kde svoju úlohu hrajú reklamy v médiách či už cez kozmetické firmy alebo antifajčiarske progra-my v ostatných rokoch.

Graf č. 2
nám hovorí o tom koĺko respondentov vie aké orgány sú zasiahnuté pri kolorektálnom karcinóme. Až 41% respondentov to nevedelo a iba 24% vedelo presne, že ide o hrubé črevo a konečník ak sme súbor nediferencovali. O čosi správnejšie odpovedali ženy, ľudia vo vekovej skupine 55 až 64 rokov, ľudia so stredoškolským a najmä vysokoškolským vzdelaním, ľudia z Bratislavského a Banskobystrického kraja a ľudia žijúci v mestách nad 100 000 obyvateľov. Odkaz pre kampaň je jasný. Ak sa chceme baviť s verejnosťou o rakovine hrubého čreva a konečníka verejnosť musí v prvom rade vedieť čo to ten konečník a hrubé črevo vôbec sú.. Ako sa dozvieme ďalej, i toto nás motivovalo v rozhodnutí viesť kampaň v priebehu roka 2008 v obrovskej nafukovacej makete hrubého čreva, ktorá putovala Slovenskom.

Graf č. 3
nám veľmi pekne demonštroval aká hlboká nevedomosť panuje medzi ľuďmi o tom, ako sa správa kolorektálny karcinóm. Ukázalo sa, že naprostá väčšina si myslí, že na toto ochorenie je potrebné myslieť až vtedy ak sa objaví krv v stolici alebo ak máme nejaké bolesti v konečníku pri jej vyprázdňovaní. Žiaľ opak je pravdou. Ak by sme na toto ochorenie mysleli už vtedy ak dovŕšime vek 50 rokov a cítime sa úplne zdraví, dokázali by sme tým svoju znalosť o tom, že kolorektálny karcinóm sa často až do vysoko pokročilého štádia nemusí prejavovať vôbec. Čakať teda na krv v stolici alebo bolesť v konečníku je veľmi nízka znalosť o ochorení, ktorú bude potrebné radikálne zmeniť. Tu nám žiaľ nepomôže ani vek, pohlavie, vzdelanie či veľkosť aglomerácie v ktorej žijeme. Odpovede boli uniformne nesprávne a z celého výskumu najalarmujúcejšie.

Graf č. 4
nám tiež veľa radosti nenarobil. Ak sme sa totiž opýtali, či by ich zápcha alebo hnačka, ktoré môžu byť prvými nenápadnými príznakmi rakoviny hrubého čreva a konečníka prinútili navštíviť lekára, až 62% pri zápche a 56% pri hnačke odpovedalo nie. Opäť tam nie sú významné rozdiely ak tieto odpovede porovnávame z hladiska pohlavia, veku, vzdelania, či veľkosti osídlenia alebo kraja kde respondenti žijú. Ak by totiž ľudia vedeli, že práve zmeny vo vyprázdňovaní, ktoré predtým nepozorovali, môžu byť prvými príznakmi kolorektálneho karcinómu, ich odpovede by asi boli iné. Znovu jasný odkaz pre osvetu čo treba ľuďom pri popise príznakov rakoviny hrubého čreva a konečníka zdôrazňovať.

Graf č. 5
pokračoval v predošlom nepriaznivom trende vedomostí o kolorektálnom karcinóme, pretože iba krv v stolici alebo bolesť pri vyprázdňovaní by respondentov prinútila navštíviť lekára, čo je síce správne, no i nesprávne zároveň. Ak až krv v stolici a bolesť v konečníku pri vyprázdňovaní prinútia v 90% resp 79% navštíviť lekára v obave pred možnou rakovinou konečníka a hrubého čreva môže to byť už neskoro. Opäť jeden zásadný poznatok, ktorý je potrebné v širokej verejnosti vo vzťahu ku KRCa zmeniť. Odkaz teda znie: „Nečakaj na krv stolici a bolesti v konečníku. Môže to byť už neskoro.“ Žiaľ ani tu sme nenašli rozdiely v pohlaví, vzdelaní, veku či miesta bydliska, ktoré by tento nesprávny názor mohli meniť.

Graf č. 6
poukázal prekvapivo na dobrú situáciu ohľadne vedomostí o možnosti včasnej diagnostiky tohoto ochorenia. Až 75 % opýtaných si myslelo, že takáto včasná diagnostika je možná. Žiaľ iba 5% si myslelo správne, že vek od 50 rokov je najvhodnejší na túto diagnostiku. Až 56% si myslelo nesprávne , že najvhodnejší vek na včasnú diagnostiku je vek medzi 30 až 50 rokov. Zase jasný odkaz pre kampaň: „ Najvhodnejší vek na preventívne vyšetrenie je vek od 50 rokov vyššie.“

Graf č. 7
sa pokúsil dať odpovede na otázku spokojnosti resp. nespokojnosti s informovanosťou o rakovine hrubého čreva a konečníka. Na vytvorenej škále od 0 po 10, kde 0 znamenala veľmi nespokojný a 10 veľmi spokojný sa ukázalo, že stredne spokojných čiže ani spokojných ani nespokojných je 20% opýtaných. 43% je skôr nespokojných a 33% je skôr spokojných. Skôr sú spokojnejšie ženy s vyšším vzdelaním, vo veku nad 40 rokov a žijúce vo väčších aglomeráciách. Je to zrejme prejav prirodzene vyššej zodpovednosti žien za svoju rodinu a teda i zdravie a aktívne zaujímanie sa o tieto témy v masovokomunikačných prostriedkoch. Odkazom pre osvetu by malo byť: „ Žena je v tejto osvetovej kampani najlepším spojencom, ktorá dokáže pozitívne motivovať svojho partnera.“ Kampaň by preto mala byť zameraná hlavne na toho kto je ochotný prijímať a ďalej pomáhať.

Graf č. 8
nám dáva odpoveď na otázku zdrojov informácií o kolorektálnom karcinóme, z ktorých verejnosť čerpá. Jednoznačne na prvom mieste bola televízia, potom nasledovali časopisy, priatelia a rodinní príslušníci. Až na 6 mieste sa umiestnil praktický lekár a na 11 mieste gastroenterológ či onkológ z 13 možných miest. Opäť to boli ženy, okolo 40 rokov a viac, skôr vzdelanejšie a z väčších aglomerácií, ktoré túto problematiku sledujú v televízii, časopisoch a bavia sa o nej v kruhu rodiny. Opäť jasný odkaz pre osvetu na koho sa má kampaň predovšetkým zamerať a cez ktoré médiá.

Na grafe č. 9
sa dozvedáme o čom by chceli byť respondenti informovaní v prípade kolorektálneho karcinómu. Najviac ľudí zaujímalo kde sa dajú vykonať diagnostické testy, aké druhy liečby sú dostupné, aká je pravdepodobnosť vyliečenia a či je možné ochorenie ovplyvňovať diétou. Opäť veľmi jasný odkaz pre osvetu na ktoré otázky je potrebné v osvetovej kampani klásť dôraz.

Graf č. 10
bol veľkým prekvapením. Tu sme sa chceli dozvedieť kde by občan hľadal informácie o rakovine hrubého čreva a konečníka. Očakávali sme, že to bude opäť televízia a časopisy. Respondenti nás však veľmi prekvapili, pretože ak na grafe č. 8 tvrdili, že od praktického lekára a odborného lekára sa dozvedeli o tomto ochorení temer najmenej z 13 uvedených možností, tu uviedli praktického a odborného lekára na prvých miestach. Môže to znamenať i to, že napriek tomu, že praktickí a odborní lekári ich o tomto ochorení aktívne temer neinformujú, dôveru nestratili. Ak by sa respondenti sami s týmto problémom stretli, tak by sa s dôverou obrátili najskôr na svojich lekárov a až potom by hľadali informácie v televízii časopisoch na internete atď. Opäť boli tieto odpovede typickejšie pre ženu v stredných rokoch skôr vzdelanú a z väčších mestských aglomerácií. Je to veľmi dobrá správa pre osvetu, pretože bez pomoci lekárov sa takáto osveta robiť nedá. Je to v súhlase s jedným rozsiahlym telefonicky robeným americkým výskumom, kde odpovedali ľudia na otázku „Prečo ste sa zúčastnili na skríningu KRCa ?- Preto lebo mi to odporučil môj lekár.“ „A prečo ste sa na skríningu nezúčastnili-? Pretože mi to môj lekár neodporučil“. Čiže bez správne vzdelaného a motivovaného praktického lekára sa dá pacient o potrebe skríningových vyšetrení presvedčiť ťažšie.

Z grafu č. 11
sa dozvedáme skutočnosť, ktorú sme tak trochu očakávali. Až 32 % opýtaných uviedlo, že vo svojom okolí pozná niekoho, komu bola diagnostikované toto ochorenie. I toto zistenie nepriamo potvrdzuje, že výskyt ochorenia v našej populácii je skutočne alarmujúci a správne vedená kampaň by aj „vďaka“ tomuto smutnému zisteniu mohla byť úspešná.

Vyzbrojení týmito vedomosťami sa vo vedení Europakolonu rozhodlo, že kampaň na zlepšenie informovanosti verejnosti o problematike kolorektálneho karcinómu bude zohľadňovať všetky zásadné zistenia z uvedeného prieskumu a pôjde jednak priamo za občanmi a bude sa tiež snažiť dostať túto problematiku do televízie, rozhlasu, časopisov a denníkov.

Ťažiskovým nástrojom kampane bolo obrovské nafukovacie črevo, ktoré v priebehu roka 2008 absolvovalo akúsi „ Tour de Slovakia „ po všetkých krajských mestách. Prezentácie sa odohrávali zväčša vo veľkých nákupných centrách a tešili sa veľkej pozornosti návštevníkov. Pred začiatkom tejto cesty sme si pripravili malý dotazník, ktorý sme ponúkali návštevníkom na vyplnenie. Slúžil nám ako spätnoväzobná informácia jednak o znalostiach a postojoch návštevníkov ako aj o efekte masmediálnej prípravy pred zahájením tejto „Tour“. Jeho vyhodnotenie nám slúži ako ďalšia inšpirácia pre skvalitnenie osvetovej činnosti a pri príprave II. fázy skríningu kolorektálneho karcinómu, ktorá by mala začať v priebehu roka 2009 s podporou MZSR, WHO, odborných spoločností a zdravotných poisťovní.

Výsledky spomínanej ankety sú tiež zaujímavé a inšpirujúce.



Na grafe č. 12
vidíme, že zo 4299 účastníkov, ktorí vyplnili anketové lístky bolo viac žien než mužov. Potvrdzuje to už naše predošlé zistenia o vyššom záujme žien o túto problematiku.

Z grafu č. 13
vyplýva, že najviac sa akcie zúčastňovali ľudia stredného veku a viac ženy ako muži. Najpravdepodobnejšie to súvisí s prirodzeným vekovým rozčlenením populácie, čo však je prijateľné, pretože táto problematika sa týka bezprostredne alebo v blízkej budúcnosti práve tejto skupiny obyvateľstva. Znamená to, že odkazy, ktoré malo nafukovacie črevo odovzdávať sa dostávali k správnym adresátom.

Na grafe č. 14
vidíme, že účasť na akcii v jednotlivých krajských mestách bola pomerne rozdielna. Môže to súvisieť s rozdielnym záujmom, miestom akcie, lokálnej propagácie akcie atď., no môže to súvisieť i s ochotou návštevníkov vyplniť anketové lístky. Keďže počítadlo, ktoré by meralo počet ľudí, ktorí prešli črevom sme nainštalované nemali, túto otázku zodpovedať žiaľ nevieme.

Na grafe č. 15
vidíme veľmi vysoké číslo informovanosti o rakovine hrubého čreva a konečníka. Ak si pozrieme pomerne katastrofálnu znalosť, ktorú nám prezentoval Graf č. 1 vysvetlenie môže byť iba jedno. Pred spustením tejto akcie s nafukovacím črevom prebehla pomerne výrazná informačná kampaň v televízii v hlavných vysielacích časoch, čo v októbri 2007 kedy sa robil prvý prieskum nebolo. Znamenalo by to, že nastúpená cesta je správna a masovokomunikačné prostriedky sú najspoľahlivejším kanálom aj na sprostredkovanie informácií zdravotného charakteru.

Graf č. 16
prezentuje veľmi vysoké presvedčenie návštevníkov tejto akcie o vyliečiteľnosti tohoto ochorenia. Ak je to efekt masmediálnej kampane tesne pred sputením akcie je to vynikajúci výsledok. Ak je to efekt iba bezprostrednej informácie počas návštevy prezentácie je to tiež dobre, pretože každý z návštevníkov je potenciálnym šíriteľom tejto informácie vo svojom najbližšom okolí. Pravdou bude zrejme prvá i druhá možnosť. Ich podiel sa samozrejme odhadnúť nedá, no je to pozitívna informácia účinnosti kampane.

Graf č. 17
nás tiež potešil, pretože respondenti potvrdili to, čo by sme chceli kampaňou dosiahnúť. Ukázalo sa, že predchádzajúcih 5 rokov, čo skríningový program bežal oslovoval ľudí nad 50 rokov vyššie, čo sa aj v tomto prieskume potvrdilo. Možné je samozrejme aj to, že ľudia, ktorí vyšetrenie absolvovali cítili k tejto akcii vyššiu spolupatričnosť ako ostatná populácia a osobne sa aj prezentácie zúčastnili, čo mohlo ovplyvniť tento výsledok. Na základnom trende to však nič nemení.

Údaj z grafu č. 18
nás tiež veľmi potešil, pretože respondenti tu demonštrovali jasnú ochotu vyšetrenie absolvovať. Znamená to, že doterajšia hoci nie dlho prebiehajúca kampaň v médiách spolu s dojmami z aktuálnej prezentácie ich dokázala v tak vysokom percente presvedčiť o užitočnosti a akceptovateľnosti celej akcie. Je to cenný poznatok a povzbudenie pre ďalšiu prácu v tejto oblasti.

Z grafu č.19
vyplýva, že tí ktorí by napriek informácii o problematike nepodstúpili vyšetrenie na zistenie ochorenia najčastejšie udávali, že sa im zdá zbytočné, čo vo vekovej štruktúre 20 a 30 ročných je logická odpoveď a môže svedčať o správnej informovanosti. Táto odpoveď vo vekovej skupina nad 50 rokov však svedčí o nepochopení problematiky, čo je faktor na ktorý sa bude potrebné v ďalšej práci zamerať. Tak ako aj v zahraničí aj u nás sa ukázalo, že najťažšie asi bude prekonať bariéru strachu z výsledku vyšetrenia “Čo ak mi niečo nájdu?“ a na druhom mieste strach z následných vyšetrení prípadne operácie. V ďalšej kampani bude potrebné odtabuizovávať samotné metodiky vyšetrenia a tvrdo oponovať túto nebezpečnú pštrosiu politiku väčšiny populácie.

Z grafu č. 20
je zrejmé , že bez médií sa dnes masívna kampaň robiť nedá. Je to dôležitý poznatok pre tých, ktorí rozhodujú o financovaní takýchto projektov a zabúdajú či už z nevedomosti alebo i zámerne, že vstup do médií v najsledovanejších časoch stojí veľké finančné prostriedky. Možno prijatím nového zákona o verejnoprávnych médiách by sa tento problém mohol elegantne vyriešiť, pretože programy tohto druhu sú jednoznačným príkladom štátnej objednávky, ktorú musí takéto médium vo verejnom záujme aj plniť. Žiaľ potvrdilo sa to čo sme vedeli už z prvého prieskumu, že lekár nie je hlavným zdrojom informácií o tomto probléme. Taktiež v škole sa skrýva obrovský potenciál pri výchove mladej generácie pri osvojovaní si vhodných preventívnych návykov a tento prieskum to tiež potvrdzuje. Zrejme by bolo vhodné sústrediť sily v prvom rade na učiteľov v základných a stredných školách.

Graf č. 21
nám potvrdil paradox z prvého prieskumu. Lekár síce nie je ten od ktorého by sme získavali informácie, no z tých ktorí sa ankety zúčastnili až 60% uviedlo, že to bol práve ich lekár, ktorý im toto skríningové vyšetrenie navrhol. Pre nás to znamená, že praktický lekár požíva potrebnú dôveru a doterajších 5 rokov skríningu ho naučilo ponúkať tento druh prevencie. Žiaľ nenaučilo ho prevenciu úspešne propagovať. Na kvantitu, ktorú by sme radi v populácii videli sa z tohto údaju samozrejme usudzovať nedá. Negatívne by bolo ak by sa v grafe lekár vyskytoval na úrovni ostatných uvedených možností.

Graf č. 22
nám hovorí o tom čo sa potvrdilo i v predošlej ankete. Populácia vie o zákernosti ochorenia veľmi málo. Domnievať sa totiž, že ak nič nebolí tak je všetko v poriadku a na vyšetrenie ísť nemusím, je hlboko zakorenená a široko prijímaná predstava. Túto mylnú predstavu bude potrebné prekonať zo všetkého najskôr. Potešilo nás, že iba malej časti populácie pripadá vyšetrenie nechutné, pretože pri väčšom percente by to mohol byť ťažko prekonateĺný problém. Vieme, že citovo podfarbené postoje môžu mať až nános fóbie, čo sa logickými argumentami prekonáva ťažko. Naše obavy o vysokom percente respondentov, ktorým sa vyšetrenie bude a priori zdať ošklivé a preto ho robiť nebudú sa našťastie zdali prehnané.

Graf č. 23
opäť potvrdzuje opakované, známe a potvrdzované zistenia, že bez objavenia sa informácie v médiách táto nemá šancu preniknúť k adresátovi. Platí to aj o príprave našej kampane, ktorá by bez „streleckej prípravy v médiách“ nemala význam. Dávno pred nami to samozrejme vedeli ľudia od cirkusu. Do cirkusu, ktorý si rozloží stan bez predošlého vylepenia plagátov v dostatočnom časovom predstihu príde iba málo ľudí ak vôbec niekto. Škoda, že to skôr nevedeli tí, ktorí rozhodovali o tom ako účelne nakladať s finančnými prostriedkami v zdravotníctve. Mohli sme mať túto etapu dávno za sebou.

Z grafu č. 24
sme sa chceli dozvedieť, či informácia o našej akcii cestou médií bola nasmerovaná správne na cieľovú populáciu. Zdá sa, že sme sa trafili pomerne presne, pretože našim cieľom bolo osloviť ľudí vo veku okolo 50 a vyššie, čo sa podľa údajov respondentov podarilo. Toto naše tvrdenie podporuje aj Graf č.13, pretože najväčšie zastúpenie na akcii mali skôr stredné ročníky, no problematika kolorektálneho karcinómu a s tým spojený Europacolon predsa len oslovoval staršie ročníky a to je dobre.

Poďakovanie i výčitka na záver.

Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí sa na tejto práci podieľali Menovite však agentúre Median SK, občianskému združeniu Europacolon, firmám Roche a Olympus.

Národný alebo celopopulačný skríningový program je odsúdený na úspech iba vtedy ak sa ho zúčastní minimálne 50% a viac cieľovej populácie. Ako sme sa presvedčili v prvej fáze programu bez dokonalého poznania cieľovej populácie, nemožno očakávať splnenie vytýčených cieľov.

Verím, že tieto výsledky podporia naše snahy o zabezpečenie trvalej, bazálnej finančnej podpory na vykonávanie profesionálne vedenej kampane v médiách zo štátnych zdrojov. Nemožno sa donekonečna spoliehať na pána Boha, ktorý v globále podporuje dobré veci ako sa zdá, no zatiaľ iba cez súkromné spoločnosti a firmy. Ich dobročinnosť by nemala suplovať povinnosť, ktorá štátu vyplýva priamo zo zákona.

Ak sa má naplniť litera zákona 576/2004 čl.1 §2 ods (7) kde je prevencia formulovaná nasledovne :

„ Prevencia na účely tohto zákona je

  1. výchova a vzdelávanie s cieľom ochrany, zachovania alebo navrátenia zdravia osobe,
  2. aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb,
  3. vyhľadávanie patologických procesov v ich asymptomatickom období s cieľom liečby, ktorou sa predchádza ich klinickému prejavu,
  4. aktívne sledovanie choroby s cieľom predchádzania zhoršeniu zdravotného stavu osoby.“

potom si neviem celkom dobre predstaviť ako sa dá cielene, adresne a efektívne vykonávať výchova a vzdelávanie s cieľom ochrany, zachovania alebo navrátenia zdravia osobe, a ako sa dajú aktívne vyhľadávať možné príčiny chorôb…atď. viď. citovaný zákon, ak sa v dnešnej dobe do tohoto procesu nezapoja médiá, ktoré ako vieme bez financií nefungujú.

Čaká nás na poli skríningu prelomový rok. Chystajú sa tento rok vyjsť Európske gajdlajny, kde tieto naše snahy budú priamo odporúčané ministrom zdravotníctva jednotlivých členských krajín. Sme radi, že sme niektoré veci stihli v predstihu a dúfame, že mediálna podpora sa stane pri skríningu kolorektálnehoho karcinómu na Slovensku jeho integrálnou súčasťou.

MUDr.Hrčka Rudolf CSc.
Vedúci skupiny zodpovednej za skríning kolorektálneho karcinómu na Slovensku pri SGES a čestný člen správnej rady občianskeho združenia Europacolon Slovensko.